Javorová dolina 2008
Už dlho som chcel preijsť Javorovú dolinu a to hlavne pre jej odhľahlosť a dĺžku. Severná časť tatier je menej naštevovaná, ale za to je podľa mňa oveľa krajšia. Jediná vec čo ma trápila bolo počasie, pretože na večer nám hlásili nepekné počasie. Po príchode o 9 ráno do Starého Smokovca som podľa mrakov usudil, že počasie po Térinku vydrží a od tial sa dá aj za zlého počasia celkom dobre vrátiť. Na moje prekvapenie počasie sa lepšilo a už na začiatku Malej Studenej som začal dúfať že do dnes vysá až do Tatranskej Javoriny. Po krátkom odpočinku pri Térinke sme vybehli na sedielko ja som zvolil cestu po rebre a kamáratka si to namierila po snehu cez stred žľabu. Ja sa szažím prudkým snehovím poliam vyhýbať keď mám na chrbte tažký batoh. Výhľady zo sedla boli perfrktné, takmer nefúkalo tak sme si tu dali menšiu pauzu a pokračovali do Javorovej doliny.
Počiatočný zostup bol prutký podobný Bielovocke jdoline sem tam sa na chodníku vyskytlo aj mimi suťovisko, ale v zásade to bola cesta v pohode, veľmi mi tu pomohli paličky a antishokom. Ako sa krátil deň tak sa aj skracovala vzdialenosť ku Tatranskej Javorine. Veľkým problémom v tejto časti tatier je voda. Žiadný upravený prameň a piť vodu z potoka kde si o pol km vyššie talian pucoval nohy nieje nič moc a ani by som to nikomu neodporúčal. Našli sme niakú chatu ale okrem kadibudky tam nič ako studňa nevypadalo. Aj pochod tatranským lesom má svoje jdeinečné čaro a keď sa do toho pridá aj západ slnka je to úplne super, a uvedomuje si že aj keby to bolo 3X námahavejšie tak by sa do toho dal. 
Po príchode do ajvoriny o 19:25 sme zažili jednú veľkú katastrofu, to že nešiel do Smokovca žiadný bus to by mi ani tak nevadilo ale to že tam nebol žiadný otvorený bufet kde by bola kofolka to bola rana pod pás. Tak sme vybalili stan na lúku pri vysielaču a vleku a začaly sme variť. Potom som ešťe 2 hodiny behal po lúke šťastný nekonečne a rozplýval sa nad krásov krajiny a počasia. Len ma trápila jedná dvojka ktorú sem v doline obiehali bolo už pol jedenástej a ešťe sme ich nevideli sa vraciať. Ale asi to prežili. Ráno sme zbalili veci kúpili kofolku, pobehali po cintoríne a nasadli do busu smer Starý Smokovec. Tam sme dali kofolku opäť a pokračovali domov. super výlet ale chcel by som najblišie do zadných medveďodol...
